Kremíková fotonika sľubuje až miliónkrát rýchlejšie počítače

In­ži­nie­ri z Uni­ver­si­ty of Utah do­siah­li vý­znam­ný pok­rok pri vy­tvá­ra­ní bu­dú­cej ge­ne­rá­cie po­čí­ta­čov a mo­bil­ných za­ria­de­ní, kto­ré bu­dú mi­lión­krát rých­lej­šie ako sú­čas­né prís­tro­je.

Vy­vi­nu­li to­tiž ultra­kom­pakt­ný po­la­ri­zač­ný de­lič lú­čov, kto­rý roz­de­lí sve­tel­ný tok do dvoch sa­mos­tat­ných in­for­mač­ných ka­ná­lov. Je­ho roz­me­ry sú 2,4 × 2,4 mik­ró­nu, čo je jed­na päť­de­sia­ti­na šír­ky ľud­ské­ho vla­su. Star­šia ver­zia ma­la veľ­kosť 100 × 100 mik­ró­nov. Prís­troj prib­li­žu­je vý­skum­ní­kov k pro­duk­cii kre­mí­ko­vých fo­to­nic­kých či­pov, kto­ré na­mies­to elek­tró­nov pre­ná­ša­jú in­for­má­ciu po­mo­cou svet­la.

Kre­mí­ko­vá fo­to­ni­ka by moh­la vý­raz­ne zvý­šiť vý­kon a rých­losť su­per­po­čí­ta­čov, server­ov v dá­to­vých cen­trách či špe­cia­li­zo­va­ných po­čí­ta­čov v auto­nóm­nych autách či bez­pi­lot­ných lie­tad­lách. Nes­kôr by sa tech­no­ló­gia moh­la dos­tať aj do do­má­cich po­čí­ta­čov a mo­bil­ných za­ria­de­ní a zlep­šiť ich vý­kon pri hra­ní hier či strea­min­gu vi­dea.

„Svet­lo je naj­rý­chlej­šia vec, kto­rú mô­že­me pou­žiť na pre­nos in­for­má­cií,“ po­ve­dal Ra­jesh Me­non, ve­dú­ci vý­skum­né­ho tí­mu. „Ale in­for­má­cia sa mu­sí pre­viesť na elek­tró­ny, keď prí­de do váš­ho no­te­boo­ku. Na­ša ví­zia je te­da ta­ká, aby všet­ko fun­go­va­lo iba po­mo­cou svet­la.“

Fo­tó­ny svet­la pre­ná­ša­jú in­for­má­ciu z inter­ne­tu pros­tred­níc­tvom sie­tí z op­tic­kých vlá­kien. No len čo dá­to­vý tok do­siah­ne mies­to ur­če­nia v do­mác­nos­ti či kan­ce­lá­rii, mu­sí sa kon­ver­to­vať na elek­tró­ny, s kto­rý­mi do­ká­žu na­rá­bať sme­ro­va­če a po­čí­ta­če. To­to úz­ke hrdlo by sa moh­lo od­strá­niť po­mo­cou fo­to­nic­kých mik­ro­či­pov. Tie by ma­li ok­rem rých­los­ti aj ďal­šiu vý­ho­du, naj­mä pre smar­tfó­ny a tab­le­ty – ge­ne­ro­va­li by me­nej tep­la a ma­li by men­šiu spot­re­bu, čím by sa predĺži­la vý­drž tých­to za­ria­de­ní na jed­no na­bi­tie.

Pod­ľa Me­no­na by sa po­la­ri­zač­ný de­lič mo­hol up­lat­niť v expe­ri­men­tál­nych po­čí­ta­čoch v prie­be­hu troch ro­kov.