Lítiovo-vzduchové (litium-air) batérie majú ponúknuť až desaťnásobnú kapacitu oproti dnes rozšíreným lítiovo-iónovým batériám. Tie sú síce ľahké, na svoju kapacitu však i príliš objemné.Vedci z univerzity v Cambridge preto už roky pracujú na vývoji batérie, ktorá by mala všetky výhody tej lítiovo-iónovej, ale zaberala by menej miesta.
Budúcnosť by mala byť v lítiovo-vzduchových batériách, doterajšie experimentálne modely sa však ukázali ako nestabilné, s neuspokojivým tempom nabíjania/vybíjania a takisto málo efektívne. Ba čo viac, fungovať môžu len v prostredí s čistým kyslíkom, čo ich v bežnom prostredí činí nepoužiteľnými. Teda aspoň zatiaľ. Problém s kyslíkom vedci zatiaľ nevyriešili, významne však pokročili v problematike stability a efektívnosti, keď do batérií pridali jodid lítny a uhlíkové elektródy vyrobené z grafénu, teda supertenkého uhlíkového materiálu.
Pridaním jodidu lítneho vedci zamedzili vznik nežiaducich chemických reakcií, ktoré pri predchádzajúcich modeloch lítiovo-vzduchových batérií viedli k ich postupnému zničeniu. Po tejto úprave batéria vydrží mnohonásobne vyšší počet nabití a vybití – až dvetisíc. Navyše, výdrž batérie tak už je skoro porovnateľná s lítiovo-iónovou batériou. Napriek tomu ešte vývojárom zostáva vyriešiť množstvo problémov, kým budú môcť lítiovo-vzduchové batérie predstaviť na komerčné využitie.
Ich kapacita je síce pozoruhodná, ale výrazne klesá úmerne nabitiu a vybitiu, navyše v batériách dochádza k chemickým reakciám, ktoré môžu v krajnom prípade viesť až k explózii. Hoci teda vedci urobili ďalší významný krok, ktorý ich priblížil k ich zrodu, aj tak si na ne aspoň desať rokov ešte počkáme.
Článok prevzatý od nášho mediálneho partnera itnews.sk