Keď sa povie umelá inteligencia, väčšina ľudí si predstaví chatbota, ktorý odpovie na otázku, alebo aplikáciu, ktorá vygeneruje obrázok. V zákulisí však AI stojí na niečom oveľa „fyzickejšom“.

Ide o obrovské dátové centrá. A tie dnes začínajú výrazne zasahovať do energetiky po celom svete – od plánovania elektrických sietí až po rozhodovanie, či budeme stavať nové plynové alebo bezemisné zdroje. Aj keď sa vám umelá inteligencia môže javiť, že je zadarmo, v skutočnosti sú náklady na jej prevádzku obrovskou výzvou.

Čo je data centrum a ako to súvisí s AI?

Dátové centrum je v praxi veľká infraštruktúra plná rackov so servermi, úložiskami a sieťovými prvkami, ktorá musí bežať nonstop. Okrem samotných serverov je kľúčová aj „podpora“: chladenie, riadenie vlhkosti, záložné napájanie (UPS batérie, generátory), rozvody a ďalšia infraštruktúra.

V jednoduchosti povedané, predstavte si halu, v ktorej sa nenachádzajú stroje ani zamästnanci, ale prevažne počítače napojené na elektrickú a tiež internetovú sieť. Ide o podmienky, v ktorých vznikajú vysoké teploty a pochopiteľne aj nadmerný odber elektrickej energie. No a práve AI, ktorá na týchto serveroch externe (online) pracuje je jej veľkým spotrebiteľom.

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) uvádza, že v moderných dátových centrách tvoria servery v priemere najväčšiu časť spotreby, no podiel chladenia sa môže výrazne líšiť podľa typu centra – od veľmi efektívnych hyperscale prevádzok až po menej efektívne enterprise riešenia.

Čísla, ktoré sa už nedajú ignorovať

IEA odhaduje, že dátové centrá v roku 2024 spotrebovali približne 415 TWh elektriny, čo je asi 1,5 % globálnej spotreby. A dôležitá je dynamika: V posledných rokoch totiž experti zaznamenali približne 12 % medziročný rast!

Do roku 2030 je výhľad ešte ostrejší: v základnom scenári IEA sa globálna spotreba dátových centier má približne zdvojnásobiť na ~945 TWh, teda na necelé 3 % svetovej spotreby elektriny.

V globálnom meradle to stále nemusí znieť dramaticky – lenže problém je, že dátové centrá sa koncentrujú na konkrétnych miestach. A tam vedia byť zrazu obrovskou záťažou pre lokálnu elektrickú sieť.

Predstavte si malé mesto, vedľa ktorého postavia jedno dátové centrum s vysokou spotrebou energie. Pravdepodobne by sa s infraštruktúrou nič zásadné nestalo, pokiaľ by bolo všetko navrhnuté a vypočítané správne. Pokiaľ by však pribudli ďalšie veľké haly, mohol by to už byť poriadny problém. No a presne toto sa deje vo svete.

AI mení mix: rastú „akcelerované“ servery

Kľúčový rozdiel oproti minulosti je už vyššie spomínaná AI. Modely potrebujú akcelerátory (najmä GPU) a tie zvyšujú energetickú hustotu v rackoch. IEA počíta s tým, že práve „accelerated servers“ budú výrazným motorom rastu spotreby a že ich elektrina porastie rýchlejšie než pri klasických serveroch. a presne preto to treba začať urýchlene riešiť. V opačnom prípade má ľudstvo zarobené na poriadny problém.

Celé je to mimoriadne zložitá téma

Zaujímavý pohľad na túto tému ponúka MIT Technology Review: energia na jeden AI dopyt môže byť extrémne variabilná – záleží od veľkosti modelu, typu výstupu (text vs. obrázok vs. video), aj od toho, kde a kedy sa dopyt spracuje (aké energetické zdroje práve bežia v sieti).

V ich analýze sa pri open-source modeloch (napr. Meta Llama) ukazuje, že malé textové modely môžu byť relatívne „lacné“, zatiaľ čo veľké modely vedia na odpoveď spotrebovať rádovo viac energie.

A ešte vyššie to ide pri generovaní obrázkov a najmä videa. Pointa je jasná: AI sa nedá hodnotiť jednou univerzálnou „nálepkou spotreby“ – a práve to komplikuje regulácie aj plánovanie.

Prečo sa do hry vracia plyn?

Do tejto energetickej reality vstupuje ďalší trend: snaha „rýchlo“ zabezpečiť výkon pre nové data centrá. The Guardian upozornil na prognózu a dáta Global Energy Monitor (GEM), podľa ktorých je vo výstavbe a príprave veľký objem nových plynových elektrární – a časť z nich má byť priamo „na mieste“ pri dátových centrách, aby sa obišli obmedzenia siete a čakacie lehoty na pripojenie.

GEM zároveň varuje pred dlhodobým „zamknutím“ emisií do infraštruktúry, ktorá tu bude desaťročia. A keďže ide o veľké investície, v USA sa čoraz viac diskutuje aj o tom, kto bude niesť náklady na posilňovanie sietí – a či sa to neprenesie na bežných odberateľov cez vyššie účty. Informoval o tom server Financial Times.

Čo z toho vyplýva pre Európu (a aj Slovensko)

Aj keď najväčšie čísla dnes generujú USA a Čína, tlak na energiu pocíti každý región, kde rastú cloudové služby a AI infraštruktúra.

Pre Európu (a teda aj pre Slovensko) je dôležitá hlavne otázka: budeme posilňovať siete a zdroje tak, aby sa AI rozvíjala na čistejších základoch, alebo sa pôjde cestou rýchlych fosílnych riešení?

Jedno je isté: AI nie je a nikdy nebude „zadarmo“, hoci sa to dnes tak môže javiť. Nie v peniazoch, nie v elektrine – a už vôbec nie v rozhodnutiach, ktoré bude musieť energetika urobiť v najbližších rokoch.

Hľadáte nové Apple zariadenie? Skontrolujte náš SvetApple bazár, v ktorom nájdete viac ako 1 200 inzerátov na rôzne Apple produkty. Tie sem môžete pridať úplne zadarmo kliknutím na tento odkaz.