Cupertinska spoločnosť je dnes popredným výrobcom spotrebnej elektroniky a ponúka len to najlepšie z najlepšieho. Nájdeme tu počítače, tablety či smartfóny. Kedysi to tak ale nebolo a Apple je na trhu už 41. rok. Možno by si nebol povedal, že firma má už takúto históriu. Pozri sa na jej vôbec prvý výrobok, ktorý bol predstavený Stevom Jobsom a Stevom Wozniakom už v roku 1976!
Apple I.
Apple I. bol vôbec prvým počítačom spoločnosti Apple, ktorým sa to vlastne všetko začalo. Predstavil ho Steve Jobs a Steve Wozniak ešte v roku 1976 na výstave Homebrew Computer Club, v meste Los Altos, v Kalifornii. Tento počítač bol pokrokový v tom, že bol označovaný ako osobný počítač a odštartoval niečo, čo je dnes najhodnotnejšou značkou na svete.
Počítačov bolo vyrobených asi 200 (presné číslo však nepoznáme) a dnes majú v aukciách miliónové hodnoty (samozrejme hovoríme o dolároch). Na dnešnú dobu bol počítač veľmi jednoduchý, technické vybavenie bolo až primitívne. Netreba ale zabúdať na to, že to bolo 41 rokov dozadu a technológia bola predsa len iná. Cenovka tohto produktu bola v tej dobe nastavená na vysokých $500. Na druhú stranu však šlo o niečo, čo bolo považované ako stroj budúcnosti a našli sa ľudia, ktorí si ho boli ochotní zakúpiť!
Hardvér – Procesor
Hardvér počítača Apple I bol samozrejme veľmi jednoduchý ak sa na to pozeráme z pohľadu dnešnej doby. V roku 1976 nebol zas až tak veľký výber procesorov ako dnes a tak sa musel inžinier Jobs rozhodovať medzi dvoma procesormi. Štandardne šlo o mikroprocesor Intel 8080, ktorého cenovka bola $179 a Motorola 6800, ktorý stál $170. Nešlo teda o lacné súčiastky. Wozniak síce najviac preferoval Motorolu 6800, avšak cenovo si ho nemohli s Jobsom dovoliť. Rozhodol sa teda pátrať inde až narazil na CPU od MOS Technology, na ktorom pracovali rovnakí ľudia ako na procesore od Motoroly.
Čip bol označený ako „6502“ a v roku 1976 bola jeho cenovka len $20, Wozniak preto neváhal, pre procesor napísal základnú verziu prgramu a začal pracovať na počítači. Všetko sa samozrejme podarilo a Wozniak nemusel robiť ani veľké zmeny na svojich predošlých návrhoch s 6800. Apple I nakoniec bežal na pomerne lacnom čipe MOS 6502, na dnešnú dobu by asi výkonom nikoho neohúril, no vtedy to bolo niečo celkom iné a musíme sa na všetko pozerať okom z roku 1976.
Prečo to hovoríme? Taktovaný bol len na 1MHz, čo znie dnes neskutočne smiešne. Operačná pamäť ponúkala v základnom zostavení len 4 kB, bolo ju však možné rozšíriť na 8 kB. Počítače sa nepredávali v celistvom kuse. Boli to v podstate stavebnice, a tak si mohol majiteľ niektoré veci prispôsobiť podľa svojich požiadaviek. Presne preto tu existovalo ešte ďalšie rozšírenie a to veľmi výrazné. Pomocou špeciálnej rozširujúcej karty mohla mať operačná pamäť až 48 kB, čo už je výrazný rozdiel. Jeden z hlavných bodov úspechu Apple I. bol ten, že aj napriek jednoduchosti to bol po dizajnovej stránke neuveriteĺne prepracovaný projekt, ktorý potreboval omnoho menej súčiastok ako čokoľvek iné, vtedy porovnateľné.
Hardvér – Grafické rozhranie
Je jasné, že keď sa bavíme o počítači z roku 1976, grafické rozhranie bolo asi veľmi jednoduché. V tej dobe bolo veľmi moderné signály z počítača premietať priamo v televízií (žiadne monitory). Tak to fungovalo aj tu. Všetko fungovalo na základe bežného televízneho modulátoru. Ani samotný text sa nezobrazil úplne hneď tak, ako sme zvyknutí dnes. Rýchlosť bola totižto len 60 znakov za sekundu. Na druhú to bolo ale rýchlejšie ako vtedajšie technológie, čo bol veľký bonus.
Čo sa týka zobrazenia tak to bolo jednoduché. Počítač dokázal zobrazovať v textovom režime len 40 znakov na 24 riadkoch textu. Rovnako tak tu existovali len veľké písmená. Dáta sa ukladali na kazety, ktoré počítač podporoval. Rýchlosť načítania a ukladania bola 1200 bit/s.
Použitie
Ako si správne pochopil, Apple I bol vlastne veľmi jednoduchý projekt. Už vtedy bolo jeho určenie veľmi diskutabilné. Nebol totižto určený pre prácu v kancelárií a tiež nebol určený ako domáci počítač. Išlo o zariadenie, ktore by sme mohli nazvať ako taký „Hobby produkt“. Dokázali si ho zostaviť len naozajstný záujemcovia so zanietením pre mikropočítače alebo užívatelia, ktorí boli v tej dobe technicky zdatní na to, aby si ho boli schopní sami zostaviť.
Záujemca si musel tiež sám zaobstarať programy, ktoré mohli na počítači fungovať a súčasťou tohoto produktu nebola napríklad ani skrinka, napájací zdroj, displej či klávesnica (to považujeme v dnešnej dobe za absolútnu samozrejmosť). Tak či onak mal Apple I. úspech. Bol výnimočný, bol jeden z prvých a trh v tej dobe nebol tak nasýtený počítačmi ako je dnes. Vtedy bolo vlastnenie počítača skutočne niečo luxusné. Aj napriek tomu, že bol Apple I málo využiteľný, predalo sa ich až 200 kusov. Práve to naštartovalo Apple a dnes je tam kde je. Sranda, aký malý impulz stačí k tomu, aby človek vybudoval najhodnotnejšiu spoločnosť na svete, ale povedzme si na rovinu, každý sme nejako začínali! 🙂
