 začala pociťovať nejednu krízu a){kind=link}
Pokiaľ sa pozrieme na 90-té roky a na spoločnosť Apple, nie je to práve obdobie, na ktoré sa spomína dobre. Firma práve v tejto dobe (bez Steva Jobsa) začala pociťovať nejednu krízu a predstavovala jeden nezmyselnejší produkt za druhým, len aby akýmkoľvek spôsobom zaujala zákazníka. Takto sa to ale samozrejme nerobí. Jedným z takýchto produktov bol aj prehrávač PowerCD. S úspechom sa nikdy nestretol. Prinášame ti 3 dôvody, prečo…
Apple PowerCD
Ako by sme ho len charakterizovali? No jeho dizajn nebol veľmi pekný. Začal sa predávať v marci roku 1993 a bol veľmi veľký, ťažkopádny a esteticky zvláštny. Tento gadget firma nazvala ako PowerCD. Inými slovami išlo o prenosný prehrávač CD diskov. Produkt bol po technologickej stránke veľmi podobný ako iné CD prehrávače tej doby. Na rozdiel od nich bol ale aj omnoho vyspelejší. Predsa len to bolo Apple.
Produkt mal samozrejme aj svoje presnejšie určenie, konkrétne boli 3. To prvé bolo, že fungoval ako taká externá jednotka CD-ROM pre počítače Mac, ktoré ňou neboli ešte v tej dobe vybavené. Firma chcela ale ponúknuť viac. Chcela dať zákazníkovi niečo, čo v tej dobe nemal nikto iný. Druhé využitie bolo teda určené na prezeranie fotiek priamo na televízii. Dnes sa to zdá možno trošku zábavné avšak v roku 1993 nebolo niečo takéto ani zďaleka bežné. Tretie využitie slúžilo na prehrávanie hudby. Na tento produkt si si mohol napojiť napríklad reproduktory (alebo slúchadlá) a púšťať si hudby z CD-čiek tvojich obľúbených interpretov.
Zaujímavé na tom celom bolo, že tento produkt vedel fungovať aj nezávislé na tom, aby musel byť pripojený k počítaču Mac. Dokonca sa tu nachádzal slot na 6 – AA batérií, vďaka ktorým sa dala táto čítačka CD používať aj prenosne bez nutnosti napojenia na elektrickú sieť. Hoci to teda bolo veľmi zaujímavé zariadenie, predsa len tu vznikol jeden nemalý problém a tým bola ako to už býva pri Apple celkom bežné, cena. PowerCD stál $499 čo bolo na tú dobu v podstate až neprípustne veľa. Nebolo to ale všetko. Po kratšej dobe skúmania človek zistil, že podobné zariadenie, skoro s rovnakým dizajnom už na trhu jestvuje. Predávalo sa ako Philips CDF-100 a neskôr ako Kodak PCD-880. Apple ho vlastne len „prebrandovalo“ a odkúpilo licenciu aby ho mohlo vyrábať pod svojou značkou.
Presnú cenu Philips CDF-100 nepoznáme ale určite nebola taká vysoká, ako si Apple pýtalo za PowerCD. Hoci práve jablkový produkt ponúkal navyše špeciálny ovládač a tiež možnosť prepojenia s počítačom Mac, nestačilo to na to, aby naň trh zareagoval kladne. Na miesto toho išlo o totálny prepadák a navždy sa zapísal do negatívneho prepadliska „jablkových dejín“.
3 dôvody neúspechu
Už vyššie sme naznačili, čo sa asi stalo a prečo sa vlastne PowerCD nikdy nestretlo s úspechom aj napriek tomu, že šlo na tú dobu o pomerne veľkú revolúciu. Rozpísali sme to teda do troch bodov, v ktorých sme sa to snažili stručne zhrnúť.
1) Cena
Pri cene sme už síce boli, ale ešte sa k nej vrátime. Vyššie sme uviedli, že za produkt pýtalo Apple $499. Dnes by to možno nebolo nič závratné ale netreba zabúdať ani na to, že začiatok predaja bol 25 rokov dozadu a v tej dobe táto suma predstavovala asi $868 (keď vezmeme do úvahy infláciu).
Ako mohlo teda Apple predávať tak drahý produkt popri nie o príliš drahších Macoch, ktoré toho dokázali podstatne viac? PowerCD si určite našiel niekoľko zákazníkov ale pre väčšinu spotrebiteľov bol jednoducho tak neuveriteľne drahý, že si ho za žiadnych okolností nemohli dovoliť. Boli by to zlé investované peniaze.
2) Obmedzenosť
Hoci vedel zaujímavé veci, pokiaľ používateľ nemal Mac, v podstate nevedel nič, za čo by bol niekto ochotný zaplatiť $499 ($868) dolárov. Navyše ak sa aj takýto používatelia našli, siahli po lacnejšej alternatíve od spoločnosti Philips, ktorá vedela prakticky to isté. Je samozrejme jasné, že išlo o revolučné zariadenie. Spájalo to, čo vtedy na trhu chýbalo ale vzhľadom na vysokú cenu bola jeho kúpa neprijateľná.
Apple si navyše nemohlo dovoliť cenu znížiť a ani z produktu vytiahnuť viac technologických možností pre koncových zákazníkov. Bol takpovediac v pasci neúspešných 90-tých rokov, kedy skoro skrachovalo. Toto boli ale aj tak dosť preinvestované peniaze.
3) Vzhľad
Človek asi nemusí byť dizajnér aby vedel povedať, že toto zariadenie akoby nepatrilo do rodiny Applu. Dokonca nie ani v 90-tých rokoch, kedy teda tie produkty vyzerali skutočne všelijako. Ťažkopádny dizajn navyše ani len nebol navrhnutý firmou Apple. Bol to produkt značky Philips, na ktoré si Cupertinsky gigant nalepil svoje logá a jemne mu vo vnútri upravil funkcionalitu. Je to asi niečo také ako keby sa teraz Mercedes pokúsil so svojim logom predávať Dáciu (pre autičkárov) za niekoľko násobne vyššiu cenu.
Ak už teda PowerCD nikoho neoslovil funkciami, určite ho neoslovil ani vzhľadom. Bolo to skrátka nepodarok, na ktorý sa ale nemôže zabudnúť. Mohol by slúžiť ako ideálny odstrašujúci prípad nie len pre Apple ale aj pre ostatné firmy, ktoré by v budúcnosti zvažovali takéto technologické riešenia.
zdroj: idropnews.com