Ľudia sa začínajú odvracať od AI. Čím viac o nej vedia, tým MENEJ jej veria!

Umelá inteligencia mala ešte nedávno povesť technológie, ktorá zmení svet k lepšiemu. Nové prieskumy však ukazujú výrazný obrat. Rastie totiž počet Američanov, ktorí v AI vidia viac škody než úžitku, pričom odpor sa presúva aj do osobných vzťahov a každodenného života.

Prvé generátory obrázkov, chatboty či vedecké objavy podporené umelou inteligenciou vyvolávali medzi ľuďmi obrovské nadšenie. Sociálne siete zaplavovali obrázky vytvorené pomocou AI a technologické spoločnosti sľubovali revolúciu v práci, vzdelávaní aj zdravotníctve.

Ešte v roku 2025 sa zdalo, že postoj verejnosti k tejto technológii sa postupne zlepšuje. V roku 2026 však prichádza výrazný obrat. Podľa spoločného prieskumu Bentley University a agentúry Gallup si až 39 % dospelých Američanov myslí, že umelá inteligencia prináša viac škody než úžitku. V roku 2025 malo rovnaký názor 31 % respondentov. Len 9 % opýtaných naopak verí, že AI prináša viac úžitku než škody.

Čím viac ľudia o AI vedia, tým kritickejšie ju vnímajú

Najzaujímavejším zistením je, že rastúca nedôvera nesúvisí s nedostatkom informácií. Američania sa s AI oboznamujú čoraz viac, no ich postoj sa napriek tomu zhoršuje.

V roku 2026 uviedlo 70 % respondentov, že sa považujú za čiastočne alebo veľmi dobre informovaných o umelej inteligencii. V porovnaní s rokom 2024 ide o nárast o šesť percentuálnych bodov.

Technologickým spoločnostiam sa teda môže vracať ako bumerang argument, že ľudia sa AI boja iba preto, že jej nerozumejú. Výsledky naznačujú pravý opak. Čím viac sa verejnosť dozvedá o jej fungovaní, dôsledkoch a spôsobe využívania dát, tým viac rastú aj obavy.

Na začiatku pôsobila umelá inteligencia ako fascinujúca hračka, ktorá dokáže za pár sekúnd vytvoriť obrázok alebo napísať text. Dnes už však ľudia vidia aj druhú stranu mince – stratu pracovných miest, falošný obsah, zneužívanie osobných údajov či obrovskú energetickú náročnosť. A práve vtedy sa pôvodné nadšenie prirodzene mení na opatrnosť.

Američania nechcú dátové centrá vo svojom okolí

Negatívne nálady sa netýkajú iba samotných chatbotov alebo generovania obrázkov. Rastúci odpor vyvoláva aj fyzická infraštruktúra potrebná na fungovanie AI. Podľa prieskumu Politico by 41 % dospelých Američanov nesúhlasilo s výstavbou dátového centra vo vzdialenosti približne troch míľ, teda necelých piatich kilometrov, od svojho bydliska.

V januári rovnakého roka by takýto projekt odmietlo 28 % respondentov. Za niekoľko mesiacov teda podiel odporcov výrazne vzrástol. Podpora výstavby dátových centier sa zároveň počas posledného polroka prepadla o 13 percentuálnych bodov a to nie je zanedbateľný výsledok, ale skôr alarmujúci údaj, s ktorým by mali AI firmy, ktoré tieto centrá potrebujú na prevádzku začať niečo robiť. V opačnom prípade môžu naraziť na tvrdý odpor!

Dôvodom môžu byť obavy zo spotreby elektriny a vody, hluku, rastúceho zaťaženia miestnych sietí či vplyvu na životné prostredie. Práve dátové centrá sa postupne stávajú jedným z najviditeľnejších symbolov prudkého rozvoja umelej inteligencie.

Táto téma môže byť čoraz aktuálnejšia aj v Európe a na Slovensku. Pokiaľ bude dopyt po výpočtovom výkone ďalej rásť, otázky spotreby energie, umiestňovania dátových centier a ich prínosu pre regióny sa nevyhnú ani našej časti sveta.

Používanie AI začína byť spoločenskou a morálnou otázkou

Nedôvera voči umelej inteligencii už podľa odborníkov neovplyvňuje iba názor ľudí na technologické firmy. Postupne preniká aj do osobných vzťahov. Profesor etiky Derek Leben z Tepper School of Business na Carnegie Mellon University upozorňuje, že používanie AI môže medzi ľuďmi vyvolávať podozrievavosť.

Používatelia, ktorí technológiu odmietajú, čoraz častejšie neposudzujú iba samotné nástroje. Kriticky vnímajú aj priateľov, členov rodiny či kolegov, ktorí AI používajú bez väčšieho premýšľania.

Najvýraznejšia stigma sa objavuje v kreatívnych odvetviach. Umelci, fotografi, hudobníci, spisovatelia a ďalší tvorcovia upozorňujú, že generatívne modely môžu byť trénované na ich práci bez súhlasu alebo primeranej odmeny.

Používanie umelej inteligencie sa preto postupne mení z praktickej otázky na morálne a politické rozhodnutie. Pre časť verejnosti už nie je dôležité iba to, čo AI dokáže, ale aj to, akým spôsobom vznikla a aké dôsledky má jej používanie.

Ľudia upozorňujú na spoločenské aj ekologické náklady

Bloomberg oslovil aj 37-ročnú pracovníčku verejného zdravotníctva Carlu Milan z New Yorku. Prekáža jej, že ľudia v jej okolí používajú AI automaticky bez toho, aby premýšľali nad spoločenskými alebo environmentálnymi dôsledkami. Podľa jej slov ľudia podporou AI prispievajú k oslabovaniu ľudskosti a poškodzovaniu životného prostredia.

Takýto postoj bol ešte pred niekoľkými rokmi skôr okrajový. Dnes sa však podobné názory objavujú stále častejšie, najmä medzi ľuďmi, ktorí sa obávajú nahrádzania ľudskej práce, koncentrácie moci v rukách veľkých technologických firiem alebo nekontrolovaného používania autorských diel.

Nadšenie z AI nezmizlo, no verejnosť chce jasnejšie pravidlá

Výsledky prieskumov neznamenajú, že Američania chcú umelú inteligenciu úplne zakázať. Ukazujú však, že obdobie nekritického nadšenia sa pravdepodobne končí.

Ľudia sa o technológii dozvedajú viac a začínajú sa pýtať, komu prináša najväčší úžitok, kto nesie jej náklady a či súčasné pravidlá dokážu ochrániť pracovné miesta, súkromie, tvorcov aj životné prostredie.

Pre spoločnosti ako OpenAI, Google, Microsoft či Meta to môže byť vážne varovanie. Nestačí predstavovať stále výkonnejšie modely. Firmy budú musieť verejnosti presvedčivo vysvetliť aj to, ako chránia dáta, rešpektujú autorské práva a znižujú environmentálny dosah svojich technológií.

Umelá inteligencia tak v roku 2026 vstupuje do novej fázy. Namiesto otázky, čo všetko dokáže, sa čoraz hlasnejšie rieši, či ju ľudia vôbec chcú vo svojom každodennom živote.