Niektorí americkí politici sa rozhodli, že najlepším spôsobom, ako bojovať proti nástupu umelej inteligencie, je jednoducho ju zdaniť. Demokrati v Senáte preto navrhujú zaviesť tzv. „robotickú daň“, ktorá by mala kompenzovať pracovné miesta ohrozené automatizáciou. Lenže podľa expertov ide o nebezpečný krok späť – taký, ktorý by mohol USA pripraviť o ich inovačný náskok. Informuje o tom server Reason.
Senátni demokrati publikovali správu s názvom „Vojna technologických oligarchov proti pracujúcim: AI a automatizácia môžu zničiť až 100 miliónov pracovných miest v USA v priebehu desaťročia“.
V nej tvrdia, že masívny rozmach umelej inteligencie môže spôsobiť obrovskú vlnu nezamestnanosti, a preto navrhujú „robotickú daň“ – poplatok pre firmy, ktoré zavádzajú automatizáciu. Výnos z tejto dane by sa mal podľa nich použiť na podporu pracovníkov, ktorých AI nahradí.
Na papieri to znie lákavo: zamestnávateľ si možno radšej ponechá človeka namiesto platenia novej dane. Problém však je, že dlhodobo by tento prístup odrádzal od inovácií a brzdil adaptáciu firiem aj zamestnancov na nové technológie.
AI sa nezastaví
Ako upozorňujú odborníci, pokrok v umelej inteligencii sa nezastaví ani v prípade, že ho bude USA zdaňovať. Naopak, zahraniční konkurenti budú v adopcii AI pokračovať, čím získajú vyššiu efektivitu, nižšie náklady a kvalitnejšie produkty.
Americké firmy, ktoré by sa snažili prispôsobiť systému daní, by tak čelili obrovskému konkurenčnému tlaku – a mohli by prísť o trhy aj pracovné miesta.
Z histórie je pritom zrejmé, že technologický pokrok vytvára nové pracovné miesta, nie ich ničí. Každá priemyselná revolúcia priniesla nielen úbytok starých profesií, ale aj vznik úplne nových.
Zamestnanci by zaostali
Ďalším problémom by bola stagnácia pracovnej sily. Ak by firmy boli nútené zadržiavať automatizáciu, zamestnanci by mali menšiu motiváciu učiť sa nové zručnosti.
Po čase by tak zistili, že ich vedomosti sú zastarané, zatiaľ čo konkurencia zo zahraničia ovláda moderné AI nástroje a získava lepšie pracovné pozície.
Podľa kritikov by tak „robotická daň“ síce dočasne ochránila niektoré miesta, no dlhodobo by zničila konkurencieschopnosť amerických pracovníkov.
Únik inovácií a mozgov
Daň na používanie umelej inteligencie by mala aj ďalší negatívny efekt – odplašila by startupy a investorov. Ak by sa firmám neoplatilo zavádzať AI kvôli dani, zmenšil by sa dopyt po nových riešeniach. Mnohé technologické startupy by sa presunuli do krajín, ktoré sú k inováciám otvorenejšie, čím by USA prišli o mozgy, nápady aj investície.
Veľké technologické skoky pritom väčšinou neprichádzajú od gigantov, ale od menších, odvážnych firiem. Ak by im štát „zavrel dvere“ ešte predtým, než by stihli rásť, zastavil by tým prirodzený kolobeh inovácie.
Zamrznuté školy a univerzity
Následky by zasiahli aj vzdelávací systém. Ak firmy nebudú hľadať pracovníkov so znalosťami AI, univerzity a školy prestanú takéto programy ponúkať. Študenti by sa učili zručnosti minulosti a neboli by pripravení na trh práce budúcnosti.
To by len prehĺbilo technologickú priepasť medzi USA a krajinami, ktoré budú umelú inteligenciu rozvíjať namiesto jej zdaňovania.
Daň na budúcnosť
Zdanenie robotov teda nie je ochranou pracujúcich, ale skôr politickým útekom pred realitou. Ide o pokus zastaviť čas v momente, keď svet beží dopredu rekordnou rýchlosťou. Hoci obavy o pracovné miesta sú oprávnené, riešením nie je brániť pokroku, ale pripraviť ľudí na nové typy práce.
Ako to zhrnul autor pôvodnej analýzy: „Amerika nepotrebuje daň na budúcnosť. Potrebuje odvahu a predstavivosť, aby ju prijala.“
Toto je neuveriteľné. Umelá inteligencia vytvorila film, ktorý vyzerá ako z Hollywoodu
Nezabudnite tiež na náš SvetApple bazár, v ktorom nájdete viac ako 1200 inzerátov na rôzne Apple zariadenia. Tie sem môžete pridať úplne zadarmo kliknutím na tento odkaz.