Steve Jobs bol v podnikaní legenda. Jeho nápady a praktiky boli natoľko revolučné, že ovplyvnili celý svet. Je až neuveriteľné, ako ďaleko sa dokázala spoločnosť dostať za 41 rokov vývoja a stále ide ďalej. Počas tohto vývoja vzniklo niekoľko zvláštnych zásad a zvykov, ktoré Apple ovplyvňujú do dnes. Jedna z nich je aj absolútna dokonalosť produktu. Prečítaj si viac o tom, ako musel byť prvý Macintosh dokonalý aj tam, kde nikto nevidel!
Mimo zrak
Dizajn je dôležitý. Vizuál veľakrát predáva a ľudia skrátka radi používajú pekné veci. Napríklad taký iPhone je veru veľmi pekné zariadenie. Jeho dizajn je prakticky dokonalý, čistý a jednoduchý a aj preto si našiel za tie roky toľko fanúšikov, ktorí sú mu verní už niekoľko generácií. Tak či onak, dizajn navonok nie je úplne všetko a dôležité je aj to, ako je rozvrhnuté to, čo je vo vnútri zariadenia.
Dokonalé rozloženie základnej dosky, rôznych čipov a batérie, ktoré dáva zmysel a vyzerá to už na pohľad dobre? Pri iPhone nie je náhoda. Rovnako tak nie je náhoda ani to, že iPhone 4/4S obsahoval na baterke aj putko, vďaka ktorému servisní technici dokázali baterku jednoducho vybrať.
Toto ale ani zďaleka nie je jediné zariadenie, kde sa kedy uplatňoval princíp „aj keď to nevidno, musí to vyzerať dobre“. Jobs s presadzovaním svojej teórie dokonalosti začal ešte omnoho skôr. Dokonca na prvých základných doskách, ktoré robil Wozniak s Jobsom u Jobsovho otca v garáži, dbal na to, aby boli dokonalé a na pohľad vyzerali zaujímavo. Plošné spoje, rôzne komponenty, to všetko muselo dávať logiku a muselo to byť symetrické.
Bola to Jobsová mánia. Pokiaľ sa mu niečo nepáčilo, nemal problém vyhodiť človeka, ktorý na tom robil celé mesiace, no nebol celkom spriaznený s tým, čo od neho Jobs vlastne chcel. Jobs sa nepýtal. Ak aj vyhodil najlepšieho človeka z oddelenia, ktorému sa napríklad nepáčilo navrhovanie plošných spojov, jednoducho našiel iného, ktorý chápal jeho víziu a snažil sa splniť jeho očakávania. Z Apple sme už mohli počuť o mnohých príbehoch, kedy sa Steve proste nepýtal.
Prvý Macinsotsh
Aby sme ale povedali aj niečo konkrétne, vojdeme trošku do minulosti. Ešte do roku 1984 a vlastne aj skôr do roku 1983, kedy niekde v tajných priestoroch vznikal prvý Macintosh. Legendárny produkt, ktorý nám ukázal operačný systém s jednoduchým rozhraním, naučil nás používať myšku a tiež plochu s ikonkami a rôzne zaujímavé programy.
Jasné, bol aj trochu drahý a dovoliť si ho mohol len ten najbohatší ale predsa len našiel svoju klientelu aj keď predajmi zo začiatku neohúril. Macinstosh sa vyrábal ale dlhé roky a v rôznych modifikáciách. Bol úspešný a revolučný. Na rok 1984 vyzeral až neuveriteľne dobre a to nielen navonok.
Ak si čítal oficiálnu autobiografiu Steva Jobsa, možno si z nej pamätáš, že tento počítač bol na tú dobu revolučný už len svojim bielym vzhľadom. Jobs mal na stole veľa prototypov a finálny dizajn schválil až vtedy, keď s ním bol na 100% spokojný. Dizajnéri sa ho darmo snažili presvedčiť a keď sa im to podarilo, bol to obrovský úspech.
To, čo sme mohli vidieť ale nebolo všetko, na čo sa tu tlačilo. Ako iste vieš, Jobs nechcel, aby jeho počítače fungovali s inými zariadeniami ako s tými, ktoré ponúka Apple a rovnako tak nechcel aby si ich používatelia mohli upravovať. To bol hlavný problém medzi Wozniakom a Jobsom, len tak mimochodom. Wozniak chcel dať ľuďom len produkt, no Jobs našiel spôsob ako na tom poriadne zarobiť.
Tak či onak, prvé Macinstoshe boli uzavreté špeciálnymi skrutkami, od ktorých malo kľúč ako ináč len samotné Apple, prípadne servisní technici, ktorí opravovali problémy. Tak či onak, okrem nich v podstate nikto vnútro počítača nevidel. Nebolo tu teda potrebné nejako výnimočne vyvíjať snahu. Ale podarilo sa. Jobs chcel, aby boli plošné spoje symetricky uložené a aby bol počítač dokonalý ako z vonku, tak aj zvnútra.
Možno sa to zdá ako banálna záležitosť, poukladať všetko ináč, ale v praxi to znamenalo predĺženie vývoja o niekoľko mesiacov a súviselo to samozrejme aj s istou finančnou stratou. Dnes, keď otvoríš prvý Macinstosh zistíš, že Jobs si dokázal presadiť to, čo mal v hlave a nájdeš tu ešte niečo viac.
Nakoľko tento počítač nepovažoval len za akýsi pracovný nástroj, ale možno za tak trochu umelecké dielo, rozhodol sa, že sa doň podpíše. Nie ale on sám. Na zariadení pracoval celý tím ľudí a tí najdôležitejší tu mohli zanechať podpis. Ako to teda urobili? Jednoducho sa do formy, z ktorej sa vylievalo biele šasi zariadenia vyryli podpisy, ktoré boli predtým napísané na papier.
Znamená to, že na každom počítači Macinsotsh sa zvnútra nachádza prekvapenie vo forme niekoľkých desiatok podpisov, ktoré tu zanechali. Nikto ich prakticky nikdy nevidel okrem niekoľkých ľudí, ktorí počítač opravovali či vyvíjali. Tak či onak je zaujímavé, až na akých detailoch si Jobs vedel potrpieť. Dnes je ale tento počítač archaický kúsok revolúcie z minulého tisícročia. Asi tušil, že spôsobí revolúciu a chcel sa na nej podieľať spolu s ostatnými, ktorí sa tu podpísali!
