Bý­va­lý za­mes­tna­nec NA­SA pri­šiel s my­šlien­kou vy­užiť bez­pi­lot­né lie­tad­lá na zvrá­te­nie škôd spô­so­be­ných vý­ru­bom daž­ďo­vých pra­le­sov. Zdĺha­vé a fi­nan­čne ná­roč­né ruč­né vy­sá­dzanie stro­mov by tak nah­ra­dil ove­ľa efek­tív­nej­ší spô­sob.

O vý­vo­ji a ús­pe­choch dro­nov sa ho­vo­rí tak­mer neus­tá­le. Ani v tom­to prí­pa­de to ne­bu­de inak. Spo­loč­nosť Bio­Car­bon En­gi­nee­ring na če­le s bý­va­lým in­ži­nie­rom NA­SA Laure­nom Flet­che­rom pred­nies­la návrh, kto­rý by zvrá­til hro­zia­ci eko­lo­gic­ký dôs­le­dok, s akým sa spá­ja bez­hla­vé od­les­ňo­va­nie. Rie­še­nie vi­dia prá­ve v bez­pi­lot­ných lie­tad­lách, kto­ré by sa za­slú­ži­li o hro­mad­né sa­de­nie stro­mov. Spo­loč­nosť na­vy­še spo­lup­ra­cu­je s fir­mou Vul­ca­nUAV, za­obe­ra­jú­cou sa vý­ro­bou ma­sív­nych dro­nov, schop­ných uniesť až osem­ki­lo­vý nák­lad.

„Glo­bál­ne od­les­ňo­va­nie pre­bie­ha v prie­my­sel­nej mie­re. Vlá­dy a or­ga­ni­zá­cie vy­nak­la­da­jú mi­liar­dy na vý­sad­bu stro­mov, ale štan­dar­dná me­tó­da ruč­nej vý­sad­by je dra­há a nie je dos­ta­toč­ne rých­la,“oz­rej­mil Flet­cher. No­vá me­tó­da za­les­ňo­va­nia za po­mo­ci dro­nov by bo­la rých­lej­šia a pres­nej­šia. Den­ne by sa vy­sa­di­lo až 36-ti­síc se­mien, a to aj na me­nej dos­tup­ných mies­tach.

Vý­sad­ba bu­de po­zos­tá­vať z troch kro­kov. Pr­vým bu­de mo­ni­to­ro­va­nie a ma­po­va­nie te­ré­nu pros­tred­níc­tvom dro­nov. Na zá­kla­de zís­ka­ných in­for­má­cií sa vy­tvo­rí 3D mo­del. Pod­ľa ne­ho sa roz­hod­ne, kde sa stro­my bu­dú vy­sá­dzať. Za­les­ňo­va­nie bu­de až dru­hý krok. Na­ko­niec sa vy­hod­no­tia do­siah­nu­té vý­sled­ky.

Dro­ny bu­dú vy­ba­ve­né ná­do­bou so stla­če­ným vzdu­chom. Je­ho vply­vom sa kap­su­ly (s pred­klí­če­ným se­mien­kom a vy­pl­ne­né gé­lom ob­sa­hu­jú­cim pot­reb­né ži­vi­ny) vy­mrš­tia na vy­bra­né mies­to dos­ta­toč­ne rých­lo, aby sa pre­diš­lo od­fúk­nu­tiu se­mien ale­bo zni­če­niu ko­re­ňov už po­čas vý­sad­by. Ča­som sa kap­su­ly v ze­mi sa­mo­voľ­ne roz­lo­žia.

V prí­pa­de, že by sa pro­jekt ujal a vlá­dy by ho fi­nan­čne pod­po­ri­li, ta­ký­to spô­sob za­les­ňo­va­nia by sa mo­hol za­čať bu­dú­ci rok v Bra­zí­lii a Juž­nej Af­ri­ke.

Zdroj: itnews.sk

 

Prečítajte si tiež  NASA chce drony na Marse!
Môže ťa zaujímať
- Reklama -
Róbert Hallon
Som spolumajiteľ a hlavný tvorca obsahu na svetapple.sk. Študujem Dizajn médií v Bratislave a milujem Apple najmä pre filozofiu, ktorou tvorí svoje služby a produkty. Mojím druhým "koníčkom" sú autá, o ktorých tu sem tam tiež niečo napíšem.