Keď Irán uzavrel Hormuzský prieliv pre lodnú dopravu, zdalo sa, že vyťažil zo svojej geografickej polohy maximum. Teraz Teherán siaha hlbšie – doslova. Pod hladinou úžiny, ktorou preteká takmer pätina svetového ropného exportu, leží aj niekoľko podmorských internetových káblov. A Irán chce za ich používanie peniaze. Píše o tom France24.

„Zaplatíte nám za internet“

Iránsky vojenský hovorca Ebrahim Zolfaghari to povedal priamo na sieti X: „Zavedieme poplatky za internetové káble.“ Plán, ktorý prerokúvali iránski zákonodarcovia, je ambiciózny a znepokojivý zároveň.

Médiá napojené na Iránske revolučné gardy navrhujú, aby Teherán zaviedol tranzitné poplatky pre medzinárodné konzorciá vlastniace a prevádzkujúce káble, ponúkal servisné služby a zaviazal firmy, ako sú Google, Meta, Microsof a Amazon operovať podľa iránskych zákonov.

Člen iránskeho parlamentného výboru pre priemysel Mostafa Taheri odhadol potenciálne príjmy z tranzitných poplatkov až na 15 miliárd dolárov. A to nie je malá suma ale čiastka, o ktorú sa Iráncom určite oplatí zabojovať.

Sedem káblov na dne prielivu

TO, čo mnohí nevedia je, že pod Hormuzským prielivom sa nachádza až sedem hlavných podmorských káblov, čo Irán vníma ako geopolitické aktívum. Dva z týchto káblov, konkrétne Falcon a Gulf Bridge International skutočne prechádzajú iránskymi teritoriálnymi vodami.

Prieliv je kritickým koridorom spájajúcim Indiu a juhovýchodnú Áziu s Európou a zároveň zabezpečuje internetové pripojenie pre krajiny Perzského zálivu a Egypt. Prerušenie by mohlo zasiahnuť cloudové služby, finančné transakcie, sociálne siete aj streamingové platformy.

No odborníci upozorňujú na dôležitý detail: káble prechádzajúce Hormuzským prielivom tvoria menej ako 1 % celosvetovej medzinárodnej šírky pásma. Európa ani USA by teda priamy výpadok pravdepodobne nepocítili. Ak by sa teda s týmito káblami čokoľvek stalo, najviac by to zasiahlo arabské krajiny Perzského zálivu a niektoré ázijské štáty.

Právne slabiny iránskeho plánu

Medzinárodné právo Iránu veľa priestoru nedáva. Podľa profesora medzinárodnej bezpečnosti Basila Germonda z Lancasterovej univerzity je právny základ iránskeho plánu „veľmi slabý“. Všetky štáty majú právo klásť a udržiavať podmorské káble, takže Teherán ich opravu nemôže svojvoľne blokovať.

Naproti tomu existujú aj praktické prekážky na americkej strane: americké sankcie voči Iránu zakazujú väčšinu ekonomických transakcií s Iránskou republikou, takže americké firmy nemajú ani právnu možnosť Iránu zaplatiť.

Sabotáž ako posledná možnosť?

Ak by technologickí giganti odmietli platiť, zostáva Iránu krajná možnosť. Ide o fyzické poškodenie káblov. Samotná hrozba už stačila na to, aby francúzska spoločnosť Alcatel Submarine Networks, jeden z najväčších inštalatérov podmorských káblov na svete, pozastavila všetky opravárenské operácie v regióne.

Odborníci na podmorskú infraštruktúru však upozorňujú, že sabotáž by bola technicky náročná. Dno Hormuzského prielivu je piesčité a bahnaté – ideálne na hlboké zahrabanie káblov. Lode vykonávajúce takúto operáciu by boli ľahko odhaliteľné a mohli by sa stať terčom amerických síl. Jeden zo zdrojov citovaných v zahraničných médiách to nazval „samovražednou misiou„.

Nová front asymetrickej vojny

Iránsky plán so sebou nesie jednu jasnú správu: Teherán hľadá každú páku, ktorú môže použiť voči Západu. Po rope, lodnej doprave a energetických trhoch prichádza na rad digitálna infraštruktúra.

Google aj Meta už aktivovali záložné plány na presmerovanie dátovej prevádzky v reakcii na iránske hrozby, čo zvýšilo náklady na poistenie podmorských káblov.

Skutočný dosah iránskych krokov na globálny internet zostáva zatiaľ obmedzený. No ako ukázal prípad lodnej dopravy, Irán vie aj z obmedzenej pozície vytvoriť tlak, ktorý cíti celý svet. Nechajme sa teda prekvapiť, ako to celé dopadne. Do komentára na sociálnych sieťach nám napíšte, čo si o tom myslíte vy. Tešíme sa na všetky vaše postrehy a názory.