Hviezdou tohto týždňa sa stal nový MacBook Neo, ktorý priniesol najnižšiu cenovku, akú sme kedy v prípade jablkového notebooku videli. Tento model cieli hlavne na menej náročných používateľov a študentov, kde chce konkurovať lacným Chromebookom. Hoci je každému jasné, že nejde o high-endové zariadenie, novinka rozhodne má čím zaujať.

Spolu s nižšou cenovkou priiel aj celý zástup kompromisov, s ktorými treba počítať. Kým obmedzenie výkonu, menej prémiové materiály a staršie komponenty dávajú zmysel, je tu jedna funkcia, ktorá prekvapivo v MacBooku chýba. Aspoň teda v základnej verzii. Apple totiž v nižšej konfigurácii s úložiskom 256 GB neponúka tlačidlo Touch ID.

Šikovný trik alebo obyčajný podraz zo strany Apple? 

Možno si poviete, že pri pohľade na finálnu cenovku je senzor pre odtlačkov prstov prakticky zanedbateľné obmedzenie. Nie je to ale tak, že Touch ID v MacBooku Neo nemôžete mať. Ibaže ak ho chcete, musíte si priplatiť 100 €.

Vyššia konfigurácia s úložiskom s veľkosťou 512 GB už Touch ID tlačidlom disponuje. Apple tak rafinovane zakamufloval fakt, že za príplatok dostanete nie len väčšiu kapacitu, ale aj Touch ID. Problém ale je, že táto technológia je roky rozšírená a preto je tak trochu nepochopiteľné, že Apple ju izoluje iba pre vyšší model.

Ide však o brilantný marketingový ťah zo strany giganta z Cupertina. Nenároční používatelia si totiž nezvyknú až tak často priplácať za výkonnejšie konfigurácie alebo za viac úložiska. Týmto spôsobom si však spoločnosť poistila to, že záujemcovia budú siahať po drahšej verzii nie len kvôli úložisku, ale aj kvôli Touch ID.

Senzor totiž urýchľuje a zľahčuje prihlasovanie, vyplňovanie hesiel a v neposlednom rade je prepojený na platby cez Apple Pay v internetovom priestore. Aj keď sa rozhodnutie nedať Touch ID do lacnejšej verzie javí ako sebecké, má to rozumné vysvetlenie. Samotný senzor je technologicky vyspelý, no vďaka masovej produkcii jeho cena rokmi klesla.

Nie všetko je o čistých nákladoch na výrobu

Výrobná cena samotného senzoru otlačkov prstov sa odhaduje na 3 až 6 dolárov. Najdrahšou časťou je tu vrstva syntetického zafíru, ktorá chráni senzor pred poškriabaním. Senzor musí navyše komunikovať so zabezpečenou enklávou. V moderných Macoch je táto funkcionalita priamo súčasťou procesorov Apple Silicon, vrátane A18 Pro, ktorý poháňa MacBook Neo.

Tento obrovský rozdiel medzi výrobnými nákladmi a predajnou cenou má niekoľko dôvodov. Najdôležitejšia je softvérová a bezpečnostná réžia. Náklady na vývoj šifrovacích algoritmov a integráciu do macOS sú totiž rozpočítané do ceny zariadenia. V neposlednom rade je tu aj udržiavanie dvoch rôznych dizajnov horného šasi – jedno s otvorom pre Touch ID a jedno bez neho. To zvyšuje náklady na skladovanie a výrobu.

Apple už roky úmyselne odstraňuje prémiové funkcie zo základného modelu, aby motivoval zákazníkov priplatiť si za drahšiu konfiguráciu s vyššou maržou. Výborným príkladom je aj to, že v MacBooku Neo tiež chýba podsvietenie klávesnice a haptický TrackPad. To môže byť pre niekoho predstavovať podobný problém, ako chýbajúce Touch ID.

Finálne rozhodnutie je na vašich preferenciách

Reálny náklad pre Apple na pridanie Touch ID do jedného kusu MacBooku sa pravdepodobne pohybuje v rozmedzí 5 až 10 dolárov. Všetko ostatné, čo zaplatíme navyše, je čistý zisk a stratégia, ako prinútiť používateľov nekúpiť si ten úplne najlacnejší model.

Hoci by Touch ID mohlo byť prítomné aj v MacBooku Neo, Apple sa ho napokon rozhodol dať iba do drahšej verzie. Napriek tomu ide o zariadenie, ktoré určite zaznamená úspech na trhu. Ako vnímate tento kompromis vy? Podeľte sa s nami o názor v komentároch na Instagrame alebo na Facebooku.

Hľadáte nové Apple zariadenie? Skontrolujte náš SvetApple bazár, v ktorom nájdete viac ako 1 200 inzerátov na rôzne Apple produkty. Tie sem môžete pridať úplne zadarmo kliknutím na tento odkaz.