Keď Apple na prelome milénií spustil kampaň „Think Different“, nikto netušil, že ide o presný popis vnútra jeho zakladateľa. Steve Jobs totiž nemyslel inak len ako stratég ale myslel inak aj vo svojom bežnom živote, pričom on sám to považoval za normálne.
Podľa autora Joshuy Kendalla, ktorý skúmal osobnosti amerických velikánov, Jobs pravdepodobne trpel obsedantno-kompulzívnou poruchou osobnosti (OCPD). Na rozdiel od klasického OCD, ktoré ľudí paralyzuje, OCPD často sprevádza vysokú výkonnosť — za cenu absolútnej kontroly, rigidného myslenia a narušených medziľudských vzťahov.
Jobs bol typickým príkladom. Jeho perfekcionizmus nepoznal hranice — ak veci nešli presne podľa neho, nasledovali výbuchy hnevu, ktoré si neraz užili aj samotní zamestnanci Apple.
Kendall vo svojej knihe „America’s Obsessives“ opisuje aj iné príklady: Charles Lindbergh, Thomas Jefferson či baseballová legenda Ted Williams — všetci boli extrémne zameraní na výkon a detaily. No spoločným znakom bola neschopnosť vytvárať hlboké osobné vzťahy.
Jobs odmietal kontakt s vlastným otcom a za dcéru Lisu sa dlhé roky nepriznal. Kolegovia ho opisovali ako charizmatického, no zároveň desivého lídra. „Bol nesmierne náročný, lebo veril, že on má vždy pravdu,“ povedal Kendall.
Mnohí ho dokonca opisovali ako emocionálne neempatického človeka – niektorí bývalí zamestnanci ho neváhali nazvať, že je sociopat, ktorý šiel za svojím cieľom bez ohľadu na dôsledky.
Hoci Jobs stál pri zrode revolúcie v spotrebnej elektronike, otázkou zostáva, či za ňu nezaplatil priveľkú cenu. Za ikonickým čiernym rolákom sa možno skrýval muž, ktorý dokázal meniť svet, ale je veľmi otázne, či bol šťastný. Jeho génius inšpiroval milióny, no zároveň odhalil, aké temné môže byť spojenie medzi brilanciou a emocionálnou izoláciou.
Nezabudnite tiež na náš SvetApple bazár, v ktorom nájdete viac ako 1100 inzerátov na rôzne Apple zariadenia. Tie sem môžete pridať úplne zadarmo kliknutím na tento odkaz.