FOMO – „Fear of Missing Out„ alebo strach z toho, že niečo zmeškáme, je jav, ktorý v posledných rokoch nabral na popularite nielen v sociálnych médiách, ale aj v každodennom živote mnohých z nás. Táto skratka popisuje úzkosť alebo pocit, že inde prebieha niečo zaujímavejšie, než v čom momentálne participujeme.

Pôvod a význam

Termín FOMO sa začal používať na začiatku 21. storočia s nástupom sociálnych sietí, kde ľudia denne vidia, čo všetko ich priatelia a známi robia, čo si kúpili alebo kam cestujú.

Popisuje starý psychologický fenomén obavy, že keď sa pre niečo rozhodneme, alebo v niečom nekonáme, tak nám niečo iné, dôležité ujde, a nebudeme súčasťou zážitkov, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na náš sociálny alebo profesionálny život.

FOMO a sociálne siete

Takýto stav dlhodobo môže spôsobovať úzkosti až depresívne stavy. Je nebezpečný najmä v dnešnej dobe, kedy ľudia na sociálnych sieťach vidia „úžasné“ životy ostatných a porovnávajú s nimi ten svoj.

Častokrát obsah na sociálnej sieti nezodpovedá realite, ukazuje len to pekné a tak táto úzkosť často ani nie je objektívna – človek, ktorá má FOMO môže v skutočnosti prežívať život oveľa kvalitnejšie, ako pôvodný autor obsahu.

FOMO a investície

Najmä v posledných rokoch sa FOMO často používa i v diskusiách ohľadne investícii – menovite najmä do kryptomien či nehnuteľností. Taktiež ide o nebezpečný jav – v rokoch nasledujúcich po pandémii prišla obrovská inflácia a nekontrolovateľný rast týchto investičných artiklov.

Mnoho ľudí sa tak kvôli FOMO – strachu zo zmeškanej príležitosti – bezhlavo vrhlo do investovania bez dostatočnej orientácie v problematike. FOMO je najsilnejšie keď prichádza mediálna masáž – mnohí teda nakupovali na vrchole cien.

Keď v zápätí trhy prestali raketovo rásť, prišlo vytriezvenie a zistenie, že investícia poklesla, v panike začali investície odpredávať so stratou. Nakúpili tak na vrchole a predali po poklese – presný opak toho, ako by sa mal skúsený investor zachovať.

Kto ju používa?

Skratka FOMO sa stala bežnou súčasťou slovníka najmä medzi mladými ľuďmi, ktorí sú aktívni na sociálnych sieťach, ako sú Instagram, Facebook či Snapchat. Tento fenomén však postihuje aj staršie generácie, keďže pocit, že niečo zmeškáme, nie je viazaný výhradne na sociálne médiá.

Príklady použitia

1. Plánovanie dovolenky – Pri výbere destinácie môže mať človek pocit FOMO, ak sa obáva, že iné miesto by ponúklo lepšie zážitky.
2. Nákup technológie – Pri rozhodovaní, či kúpiť nový smartphone hneď po jeho vydaní, môže zákazník pociťovať FOMO, keďže nechce zmeškať najnovšie funkcie. Prípadne nechcete kúpiť iPhone 14 len pár mesiacov pred vydaním iPhone 15, lebo „čo keď“ bude oveľa lepší. A po jeho vydaní zas premýšľate, či by nebolo lepšie počkať už na 16tku.
3. Sociálne udalosti – Rozhodovanie sa, či ísť na určitú párty alebo podujatie, môže byť ovplyvnené strachom z toho, že by sme niečo zmeškali, ak by sme sa nezúčastnili.
4. Investovanie – FOMO môže ovplyvniť aj rozhodnutia o investovaní, napríklad pri nákupe akcií, keď sa ľudia obávajú, že zmeškajú potenciálny nárast ich hodnoty.
5. Sledovanie televíznych seriálov – Ľudia môžu mať pocit, že musia sledovať určitý seriál ihneď po jeho vydaní, aby sa vyhli spoilerom a boli súčasťou konverzácie medzi priateľmi.

Skratka FOMO teda odráža moderný fenomén, ktorý môže mať výrazný vplyv na rozhodovacie procesy a sociálne interakcie. Je to emócia, ktorá nás nutí zamyslieť sa nad tým, ako vnímame svoj čas a prioritizujeme svoje zážitky. Ideálne je naučiť sa s ňou pracovať, pretože môže negatívne pôsobiť na našu psychiku.