Keď laptop tak MacBook
Na začiatku si musíme povedať, prečo som sa rozhodol pre MacBook Pro 13″ (M1). Nakoľko som náročný poweruser, Apple ma so svojim produktovým portfóliom za posledné roky príliš nezaujalo.
Hoci som v roku 2020 plánoval cestovať, napokon to situácia s pandémiou zariadila ináč a donútila ma ostať doma. Tento čas som sa rozhodol využiť na technickú prípravu hardvéru, ktorý budem (dúfajme) čoskoro používať na potulkách svetom.
Začal som pokukovať po viacerých laptopoch, no popravde ma nič extra nezaujalo. Na druhú stranu, aj keď som primárne používateľ Windowsu, ovládanie a svižnosť mi oveľa viac vyhovuje na Macu.
Napokon, keď som sa už konečne ku niečomu dostal, Apple prišlo s M1 MacBookom Pro 13″ a ja som si povedal, že toto musím mať. Naštudoval som si niekoľko testov a recenzii, ktoré boli mimoriadne pozitívne a presvedčili ma, aby som do tejto novinky išiel. Dlhé roky zastávam názor, že keď laptop, tak Mac. V tomto prípade urobilo Apple niečo revolučné a ja som neodolal.
Na čo MacBook Pro 13″ (M1) používam?
Ako som už spomenul vyššie, patrím medzi náročných používateľov, ktorí v prvom rade vyžadujú výkon. Ten sa oklamať nedá. Moje pracovné nasadenie sa netýka tabuliek v Exceli ale profesionálnych 3D modelovacích programov, obrovských fotografií, 4K videí a podobne.
V systéme mám nainštalovanú celú plejádu apiek, ktoré dokážu vyťažiť počítač na absolútne maximum, a aby som to trochu konkretizoval, rozhodol som sa to spísať v nasledujúcich zoznamoch.
Aké programy využívam na MacBooku:
- Úprava fotografií – Photoshop, Lightroom
- Modelovanie – Zbrush, Vectary, Blender
- Texturovanie – Substance painter, Substance designer
- Editovanie videa – Adobe Premiere pro, Adobe After effects
Aké príslušenstvo pro tom využívam:
- Tablet Wacom
- Externý SSD disk
- Myš Logitech MX Master
- Hub pre rozšírenie slotov
Výkon je perfektný, no z času na čas nestabilný
Na recenziu som sa pripravoval niekoľko týždňov, aby som dopodrobna odsledoval ako ARM procesor M1 funguje v praxi a kde má svoje limity. Na rovinu môžem napísať, že kúpu neľutujem, no existujú rezervy, ktoré potrebujú čas na vyladenie.
Výkon čipu M1 je úplne perfektný. V tomto recenzie neklamali. Hravo prekoná aj vyššie rady procesorov od Intelu, ktoré sa nachádzajú napríklad v MacBooku Pro 16″. Žiaľ, ešte stále nie je celkom stabilný pri používaní aplikácií, ktoré nie sú na tento čip stavané a dokonalo prispôsobené.
Ako som už naznačil, je to iba otázka času, no v tomto stave som sa niekoľkokrát stretol so zlyhaním GPU, ktorá “rozkockovala” obraz, úplne spadla a napokon muselo dôjsť k reštartu počítača (Photoshop). Aj keď to znie celkom dramaticky, objektívne treba dodať, že MacBook dostal poriadnu nakladačku. Ak však vývojári zapracujú na lepšej kompatibilite, myslím si, že sa to zlepší.
V rámci mojej práce ma tak isto sklamalo, že pri renderovaní nemôžem využívať CPU a GPU súčasne, ale iba jednu vykreslovaciu jednotku, čo značne spomaľuje procesy. Je to ale architektúra ARM, ktorá sa nespolieha na externú grafickú kartu a tak toto obmedzenie chápem.
Plnohodnotné 8-jadro a „iba“ 8GB RAM
Ak sa pozriem na CPU, M1-tka má 8-jadier a presne tak sa aj správa. Pokiaľ začnete renderovať (Blender, Substance painter), trvá zhruba 6-8 minút, kým sa spustí ventilátor aby znížil teplotu. Obrovská výhoda je tá, že pri bežnom používaní ho vôbec nepotrebujete, takže počítač ostáva príjemne tichý a hlavne chladný.
MacBook Pro 13″ potrebuje silnú a dlhodobú záťaž, aby ste pocítili vyššie teploty a ani tie nebudú vo finále (pocitovo) také vysoké, ako na MacBooku Pro 13″ s procesorom Intel. Ak ste boli doposiaľ zvyknutí na nezmyselné prehrievanie, s príchodom ARM platformy to končí a stretnete sa s ním iba pri procesoch, pri ktorých to tak nejako očakávate. Všetky aplikácie bežia plynulo a nič neseká.
RAM
Pri nákupe počítača som mal trochu smolu, nakoľko bol k dispozícii iba model s 8GB RAM. Niekomu táto hodnota stačí, no ja som si nebol istý, pretože vo svojom Windows PC používam 256GB RAM. Dosť som sa obával, že práve na tomto parametri MacBook Pro nachytám, no na moje prekvapenie sa tak nestalo.
Operačná pamäť znesie veľa a práca so 100-400MB RAW fotografiami jej nerobí žiaden problém. To isté platí aj pre 4K texturovanie v Substance Painter alebo obrovské modely v programe Zbrush.
Na laptop je to slušný výkon a zatiaľ som nepocítil výrazné obmedzenie, ako pri rovnakých procesoch na počítačoch Windows, kde mi nestačilo ani 32GB RAM. Za mňa teda úplne super, pričom stále existuje možnosť nákupu vyššej 16GB varianty. Tá sa ale nedá upgradovať dodatočne, takže si to treba pred nákupom počítača dobre rozmyslieť.
Priemerný disk a geniálna výdrž batérie
Nakoľko som zvyknutý pracovať s veľkými súbormi, ktoré majú rádovo niekoľko gigabajtov, potrebujem disk s primeraným výkonom. V MacBooku sa nachádza štandardná M.2-ka, ktorá zvláda čítanie na úrovni 2500 MBs. Táto hodnota je pre väčšinu používateľov dostatočná, no z môjho pohľadu by tu mohlo byť aj 3500+ MBs, čo je v dnešnej dobe štandard. Špeciálne to platí pri počítačoch, ktorých cena presahuje 1400€.
Čo sa týka kapacity, tak tu platí v podstate to isté, čo pri operačnej pamäti RAM. Nedá sa rozšíriť. Ak si raz kúpite 256GB MacBook Pro, tak už navždy taký zostane. Opäť sa jedná o hodnotu, ktorá pre mňa nie je úplne ideálna, nakoľko som zvyknutý na viac (doma 40TB pracovnej a zálohovacej pamäte + niekoľko riešení cez cloud).
Na druhej strane, pri cestovaní dosť fotím a používam externé SSD disky. Obrázky sú príliš veľké na to, aby som ich držal v počítači a cez externé SSD ich ľahšie prenesiem do hlavého Windows PC. Ak fungujete podobne ako ja, stačiť vám môže aj tento základ. Pokiaľ sa však na externé SSD disky nespoliehate, odporúčam nákup vyššej pamäťovej varianty (Apple ponúka až 2TB).
Batéria
Mnohých určite zaujíma výdrž batérie, ktorú Apple pri prezentácii popisovalo ako jeden z najväčších benefitov MacBooku Pro 13″. Ak to môžem zhrnúť jedným slovom, povedal by som „geniálne“. Samozrejme, pokiaľ na čipe M1 spustím niečo, čo s ním nie je kompatibilné a na pozadí prebiehajú zložité procesy, nabíjam ho raz za 5-6 hodín. Už tento údaj je sám o sebe zaujímavý, pretože podobný výkon dosahuje väčšina konkurenčných počítačov (Windows) v štandardnom nastavení.
Vo chvíli, keď sa ale dostaneme ku „kompatibilným“ programom, ARM ukáže svoje čaro. Pri mojom každodennom používaní, kedy sa venujem úprave fotiek, internetu, používaniu Vectary, pozeraniu filmov a podobne sa držím medzi 15-17 hodinami! V praxi tak MacBook zapájam do siete raz za dva až štyri dni, a robím to len vo chvíli, keď potrebujem pracovať na Windowse. Vôbec ma neobmedzujú káble, nabíjačky a podobne, čo je veľká výhoda.
Navyše, zariadenie je veľmi kompaktné a relatívne ľahké. Na prvý pohľad by ste od neho až takúto výdrž neočakávali. Možno to nie sú parametre, aké sľubuje Apple (18-20 hodín na jedno nabitie), no sú im veľmi podobné a v praxi by sa dali pri určitých podmienkach bez problémov dosiahnuť.
Perfektná obrazovka, TrackPad a otravný TouchBar
13,3″ palcový IPS displej s rozlíšením 2560 x 1600 (227ppi) si zamilujete hneď po prvom zapnutí. LED podsvietenie zvláda jas 500 nitov a k dispozícii je aj farebné spektrum P3, či technológia True Tone. Zobrazovacia jednotka funguje dobre aj pri príliš svetlých okolitých podmienkach, kedy sa jas a farby prispôsobia tak, aby ste videli na obsah.
Pokiaľ vám napríklad svieti do senzoru slnko, všetko je jasnejšie (aj farby), vďaka čomu vám neprekážajú odlesky. Tento efekt je ale vhodný predovšetkým na „kancelársku“ prácu a nie na úpravu fotiek, videí a podobne, kedy sa potrebujete vyhnúť skresleniu obrazu.
Pri výbere laptopu zohrával displej jeden z najdôležitejších faktorov a s tým, ktorý je v MacBooku Pro 13″ som absolútne spokojný. Dokonca mám pocit, že vo väčšine prípadoch pracuje lepšie ako obrazovka Eizo na mojom stolnom Windows PC. Na druhej strane mi tu ale chýbajú profily a množstvo ďalších nastavení, čo však bežnému používateľovi vadiť nebude. Tak isto si dovolím tvrdiť, že tento panel ocenia grafici, fotografi či strihači videa. Môžu sa naň spoľahnúť kdekoľvek a kedykoľvek.
TrackPad
Tam kde iní končia, Apple začína. TrackPad je oveľa väčší než na predošlej generácii MacBooku Pro (konkrétne som v minulosti vlastnil 15″ verziu z roku 2014) a pracuje sa s ním mimoriadne príjemne a pohodlne. V princípe ani nepotrebujem dodatočnú myš, pretože tento ovládací prvok je viac ako schopný a keď sa naučíte používať všetky gestá, už nebudete chcieť nič iné.
Samozrejme, v tomto prípade si treba uvedomiť, že MacBook Pro využívam predovšetkým na 2D programy. Ak sa na ňom rozhodnem modelovať v 3D, tu sa bez externej myšky nezaobídem. Z času na čas teda pripojím MX Master od Logitechu či tablet od Wacomu. Vo väčšine prípadoch sú ale odložené bokom.
Tak isto je zaujímavé, ako samotný TrackPad funguje. Už niekoľko rokov nie je „fyzický“ ale dotykový so spätnou väzbou Force Touch. Kliknutie je natoľko presvedčivé, že sa ani nezamýšľate nad tým, či sa jedná alebo nejedná o dodatočný efekt. Na druhej strane, všetko pochopíte v situácii keď svoj Mac vypnete. V tomto stave TrackPad nefunguje a nedá sa stláčať. Je to defacto len „mŕtva“ dotyková plocha.
TouchBar a Touch ID
U jedných milovaný, u iných nenávidený. Pri prvom pohľade na TouchBar som si povedal, že je to mimoriadne zaujímavá a atraktívna vychytávka. Žiaľ, ani po čase jej v praxi neviem prísť na chuť. Pôvodne som očakával, že ju využijem napríklad pri kolorovaní, no v reále sa mi to neoplatí. Dôvodom je fakt, že kým presuniem ruku na dotykovú plochu, tak bežnou orientáciou kurzoru na TrackPade mám edit dávno spravený. Apple to asi nemyslelo zle, no mne by stačili aj fyzické klávesy.
Aby som ale iba nekritizoval, dotykový pásik funguje skvelo pri prispôsobovaní zvuku, jasu či pohybe vo videách. Samozrejme, že nie je úplne zbytočný a niekto ho dokáže oceniť viac. Z môjho pohľadu však nejde o prvok, pre ktorý by ste si mali vybrať primárne MacBook Pro 13″. Ak si na dotykovej ploche nelipnete, pravdepodobne vám postačí aj dostupnejší Air.
Na prvej strane TouchBaru nájdete malé matné tlačidlo s Touch ID. Senzor otlačkov prstov sa stal za posledné roky v počítačovom priemysle štandardom a v skutočnosti nejde o žiaden zázrak.
Oproti písaniu hesiel pri odomykaní, prihlasovaní do účtov či plateniu cez Apple Pay je to ale prijemne osvieženie, na ktoré si radi zvyknete. Tak isto sa mi páči, že je po novom spolu s ESC buttonom oddelené od dotykovej plochy. Ergonomicky je to tak lepšie.
Zvuk dobrý, no kamera obyčajná
Nepatrím medzi hudobníkov alebo ľudí, ktorí pri svojej práci vyžadujú dokonalý a čistý zvuk. Špeciálne nie, pokiaľ sa bavíme o laptope. Samozrejme ale, že viem zo subjektívneho hľadiska posúdiť, ako je na tom MacBook Pro 13″ a opäť sa mi potvrdilo, že Apple je v tejto oblasti o niečo ďalej než konkurencia. Je síce pravdou, že na trhu nájdete aj lepšie hrajúce počítače, no na bežné použitie vám tieto reproduktory bohate postačia.
Pri prezeraní filmov alebo počúvaní hudby poskytnú dostatočnú hlasitosť a čistotu prehrávania. Pokiaľ sa pustíte do nejakého editu, pravdepodobne siahnete po špeciálnych slúchadlách, ktoré sú na to určené. V tomto smere teda nemám výhrady, čo žiaľ neplatí o FaceTime kamere. Aj keď sa Apple v tejto oblasti radí medzi špičku (v mobilnom priemysle), tieto výhody nedokáže zúžitkovať pri počítačoch Mac.
FaceTime kamera tu slúži len na účely klasickej „webky“, kde sa výkon obrazu kompenzuje filtrami a vyhladzovaním. Ak s niekym budete telefonovať cez Skype, zrejme vám to vadiť nebude. Ak si však potrpíte na kvalitnom obraze, lepšou voľbou bude hovor z iPhonu. Škoda, že sa Apple ani po rokoch nepoučilo. Toto je mu už vyčítané celkom dlho.
Appky z iPhonu a Siri
Výhodou čipu M1 je, že si sem dokážete nainštalovať podporované aplikácie z iPhonu alebo iPadu. Za všetkým stojí nová platforma ARM. Táto novinka sa mi páči, nakoľko to z času na čas zjednodušuje moju prácu alebo každodenný život.
Na strane druhej, nie vždy sa tieto apky správajú tak, ako by ste očakávali. Špeciálne to platí pri hrách s dotykovým ovládaním alebo aj pri apkách ako Wolt, ktoré ešte nie sú dobre prispôsobené. Snáď to vývojári vyriešia.
Siri
Hlasovej asistentke budem venovať len krátky odstavec, pretože v mojom prípade nemá veľké využitie. Za času na čas cez ňu ovládam HomeKit a to je zhruba všetko. Nutná je však znalosť anglického alebo iného zahraničného jazyka. Na slovenčinu alebo češtinu zabudnite.
Verdikt
Ako bolo asi cítiť z textu, k recenzii som pristupoval čo najkritickejšie a najkonštruktívnejšie, aby ste si urobili dokonalý prehľad o tom, aký je MacBook Pro 13″ (M1) v realite.
Samozrejme, že nie je dokonalý. Na druhej strane som ale presvedčený, že zopár nedostatkov vyrovnajú benefity, ktoré prináša platforma ARM. Patrí sem dokonalé ovládanie, kvalitný displej či v neposlednom rade rýchlosť a plynulosť macOS Big Sur.
Pre mňa osobne to nebude „hlavný stroj“, pretože to vzhľadom ku náročnosti a charakteru práce nie je možné. Vyžadujem výsoko-výkonný HW, ktorý mi popravde nedokáže poskytnúť žiaden iný laptop.
Už teraz sa ale teším na cesty, kde mi bude MacBook Pro spríjemňovať spoločnosť. Pokiaľ by som sa vo svojej praxi zameriaval na DTP, fotky, videá, nejaké 2D veci a zriedkavo aj 3D, M1-tka je úžasná voľba. Ako príklad môžem uviesť Vectary, ktoré na nej beží bez zaváhania, nakoľko nepotrebuje žiaden extrémny výkon. V prípade, že sa pohybujete v týchto oblastiach a zvažujete nákup MacBooku Pro 13″ prípadne Air s čipom M1, máte moje odporúčanie.
Na záver už len posledná poznámka. Celá táto recenzia bola mojím vlastným pohľadom na produkt a zrejme nebude odzrkadľovať potreby štandardného záujemcu o MacBook Pro. Napriek tomu, že všetci svoje počítače používame ináč, v tomto malom laptope som si našiel niečo, čo ma utvrdzuje vo výhodnosti kúpy. Ani trochu ju neľutujem. Do komentára mi napíšte, čo si o tom myslíte vy. Budem rád za vaše reakcie a postrehy.
Článok vznikol v spolupráci s Milošom Belancom, ktorý sa postaral o poznatky v texte. Ďakujeme.